Každým rokom sa oblasť zdravotníctva mení v rozsahu prijatých legislatívnych zmien. Nevynímajúc rok 2023, ktorý prinesie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ďalšie novinky. Hlavnú rolu bude pre rok 2023 zohrávať rozsiahly návrh novely zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorý čaká na svoje schválenie. V najbližších riadkoch sa pozrieme na to, čo prinesie rok 2023 pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

ZVÝŠENIE MIEZD ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV V NEMOCNICIACH

S ohľadom na požiadavky zdravotníckych pracovníkov bol do parlamentu predložený návrh novely zákona o poskytovateľoch (z. č. 578/2004 Z.z.), ktorou sa upravujú mzdové podmienky pre zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v nemocniciach a v ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Parlament navrhované legislatívne zmeny odsúhlasil.

Vo vzťahu k jednotlivým zdravotníckym pracovníkom pracujúcim v nemocniciach sú osobitne zákonne vymedzené podmienky odmeňovania pri výkone ich zamestnania. Tieto podmienky odmeňovania upravuje zákon o poskytovateľoch v § 80a a nasl. Základná zložka mzdy jednotlivých zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach sa vždy vypočítava z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy, pričom v závislosti od typu zdravotníckeho pracovníka sa určuje koeficient, ktorým sa táto suma ešte násobí.

Z dôvodu ohlásených hromadných odchodov zdravotníckych pracovníkov z nemocníc sa MZ SR rozhodlo reagovať na ich požiadavky. MZ SR predložilo návrh legislatívnych zmien mzdových podmienok pre zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v nemocniciach, pričom tieto návrhy schválil minulý týždeň parlament.

Na základe schválených legislatívnych zmien mzdových podmienok sa koeficienty budú meniť nasledovne (nižšie uvádzame vymedzenie zmien koeficientov len príkladmo):

• pre lekára a zubného lekára pracujúceho v nemocnici a pre lekára pracujúceho v ambulancii záchrannej zdravotnej služby z 1,25 násobku na 1,40 násobok
• pre farmaceuta z 1,25 násobku na 1,27 násobok
• pre zdravotnú sestru z 0,89 násobku na 1,00 násobok
• pre zdravotníckeho záchranára z 1,05 násobku na 1,08 násobok
• pre praktickú sestru – asistenta z 0,83 násobku na 0,85 násobok atď.

Koeficient, ktorým sa násobí priemerná mesačná mzda pre výpočet základnej zložky mzdy, sa bude následne zdravotníckym pracovníkom pracujúcim v nemocniciach zvyšovať o 0,01 násobok za každý odpracovaný rok. Maximálne však bude možné jeho navýšenie za dvadsať odpracovaných rokov. Do doby odpracovaných rokov sa bude zarátavať napr. materská aj rodičovská dovolenka a tiež doba, ktorú odpracoval zdravotnícky pracovník pre iného zamestnávateľa.

POVINNOSŤ VYSTAVOVANIA POTVRDENIA O PRÁCENESCHOPNOSTI ELEKTRONICKY

Od júna 2022 došlo k zavedeniu elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“). Podľa aktuálne platnej právnej úpravy zákona o zdravotnej starostlivosti (§ 12a ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z.) môžu dočasnú PN potvrdzovať:

• všeobecný lekár (všeobecný lekár pre dospelých alebo pediater),
• lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo alebo
• nemocničný lekár, ak sa dočasná práceneschopnosť posudzuje v rámci hospitalizácie v nemocnici.

Elektronické potvrdzovanie PN a vytváranie elektronických záznamov o dočasnej PN je koncipované v rámci legislatívy ako povinnosť lekára. S ohľadom na to, aby však lekári vystavujúci potvrdenia o PN vedeli nabehnúť na systém elektronického potvrdzovania, vytvorilo sa v rámci legislatívy tzv. prechodné obdobie. Počas prechodného obdobia existuje duálna možnosť vystavovania PN, v zmysle ktorej sa môžu lekári rozhodnúť, či PN vystavia už elektronicky alebo ešte stále na papierovom tlačive Sociálnej poisťovne. Toto prechodné obdobie trvá až do 31. mája 2023. Od 1. júna 2023 budú lekári oprávnení vystavovať PN potvrdzovať PN už len vo forme vytvárania elektronických záznamov v eZdraví.

Navyše počas roka 2023 sa musia lekári špecialisti (s výnimkou gynekológov, ktorí PN vystavujú už teraz) pripraviť na to, že od roku 2024 čaká vystavovanie PN aj ich, a to navyše formou vytvárania elektronických záznamov v rámci eZdravia.

ĎALŠIA VEĽKÁ NOVELA ZÁKONA O LIEKOCH 

Pozn. autorov: Úvodom tejto časti je potrebné poukázať na to, že legislatívne zmeny, na ktoré poukazujeme v tejto časti článku venovanej novele zákona o liekoch, sú aktuálne v rovine návrhov, ktorých prijatie závisí od priebehu legislatívneho procesu, schválenia parlamentom a podpisu prezidentkou Slovenskej republiky. Nižšie špecifikované návrhy zmien môžu byť schválené v takej podobe, ako boli predložené do pripomienkového konania, alebo v pozmenenej podobe. To, v akej podobe nadobudnú legislatívne návrhy účinnosť, bude jasné až vo výsledku legislatívneho procesu. Podľa návrhu by mali nadobudnúť účinnosť od 1. marca 2023.

1. Opätovná zmena v delegovanom predpisovaní

Od januára 2022 nadobudli účinnosť zmeny týkajúce sa delegovaného predpisovania, pričom základným predpokladom pre delegované predpisovanie sa stalo poverenie, ktoré má byť výsledkom dohody medzi poverujúcim a povereným lekárom. Novelizovaná právna úprava stanovila, že delegovanie je možné len v prípade, ak predpisujúcemu lekárovi v predpisovaní bránia kvalifikované dôvody - predpisujúci lekár môže delegovať predpis na iného lekára len v prípade, ak predpisovanie nemôže realizovať v dôsledku (cit.) „svojej neprítomnosti na pracovisku“ alebo (cit.) „v prípade nefunkčnosti technických zariadení“. Zároveň sa delegované predpisovanie obmedzilo dvojitou (vzájomne pôsobiacou) limitáciou:

• Prvá limitácia – delegované predpisovanie je možné realizovať maximálne (neprerušene) počas 2 mesiacov (napr. poverenie datované 5.10.2022, ktoré je vydané na 2 mesiace by malo končiť 5.12.2022)
• Druhá limitácia – poverujúci lekár môže delegovať predpisovanie voči konkrétnemu pacientovi maximálne 3 krát počas kalendárneho roka. Z toho vyplýva, že voči konkrétnemu pacientovi môže poverujúci lekár počas kalendárneho roku delegovať predpisovanie na max. 3 dvojmesačné periódy (nebude rozhodujúce, či delegované predpisovanie vykonávali rôzni poverení lekári).

Takto nastavený proces delegovaného predpisovania však v praxi spôsoboval viacero problémov, a to nie len pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj pre samotných pacientov. Chronicky chorí pacienti mali problém dostať sa k liekom, ktoré pravidelne užívajú, pretože všeobecný lekár nemal možnosť im ich predpísať buď z dôvodu toho, že poverenie od lekára, ktorý daný liek predpísal, vôbec nemal alebo ho obmedzovala zákonom stanovená limitácia pre delegované predpisovanie. Pacienti tak museli navštevovať svojich lekárov špecialistov pre každý predpis.

S ohľadom na vyššie uvedené aplikačné problémy sa v rámci návrhu novely zákona o liekoch urobiť v delegovanom predpisovaní nové zmeny, a to:

• zrušenie kvalifikovaných dôvodov pre poverenie – delegovať predpis by mal mať lekár možnosť aj v prípade, ak nebude u neho dôvod „neprítomnosti na pracovisku“ alebo „nefunkčnosti technických zariadení“
• iba jedna limitácia – delegovanie by malo byť umožnené vždy najdlhšie na 6 mesiacov.

Naďalej by však mal zostať zachovaný základný predpoklad – vzájomná dohoda medzi poverujúcim a povereným lekárom o delegovanom predpise.

2.  Navrhované zmeny pri predpise liekov po prepustení z nemocnice 

V prípade, ak sa pacient dostane do nemocnice a pri jeho prepustení je potrebné, aby mu boli predpísané lieky, má nemocničný lekár povinnosť mu lieky predpísať najviac na dobu 30 dní. Pri predpisovaní samozrejme platia preskripčné a indikačné obmedzenia, ktoré musí nemocničný lekár ako predpisujúci lekár dodržiavať.

V rámci návrhu novely zákona o liekoch by sa mala doba, na ktorú sa predpis liekov po prepustení bude realizovať zmeniť na „najmenej na dobu 28 dní“. Zároveň sa navrhuje, aby nemocničný lekár mohol poveriť predpísaním všeobecného lekára daného pacienta. Tu sa však naopak navrhuje zakotviť možnosť všeobecného lekára odmietnuť takéto poverenie, ak s odporúčanou liečbou pacienta nesúhlasí.

Vo vzťahu k povereniu na predpis po prepustení z nemocnice má byť umožnené poveriť predpisom aj neatestovaného lekára, ak je zamestnancom rovnakého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako lekár, ktorý ho poveril predpisom. Tento krok môže zjednodušiť fungovanie v nemocniciach v prípadoch, kedy indikujúcim lekárom bol lekár špecialista z iného oddelenia, ktorý však už nevedel zabezpečiť následný predpis pacientovi pri prepustení z nemocnice. Ten následne môže vykonať aj sekundárny lekár slúžiaci na oddelení.

3. Navrhuje sa, aby štát prevzal zodpovednosť aj za škodu na zdraví spôsobenú po podaní lieku proti ochoreniu COVID-19

Primárne s ohľadom na to, že na území Slovenskej republiky sa využívali na očkovanie aj neregistrované vakcíny (napr. Sputnik V), bola do zákona o liekoch zakomponovaná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú vakcínou proti COVID-19. Následne však od januára 2022 prevzal štát zodpovednosť aj za škodu, ktorá bude spôsobená v prípade vakcín, ktoré sú registrované. Zodpovednosť štátu sa tak rozšírila. Samozrejme zodpovednosť štátu je možné uplatniť len za zákonom stanovených podmienok. Zodpovednosť za škodu na živote a zdraví preberá štát vo vzťahu k všetkým, ktorí boli očkovaní od 26. decembra 2020 (t.j. v podstate, od kedy sa na našom území začalo očkovať proti COVID-19).

Samotné ustanovenie právnej úpravy týkajúce sa zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú vakcínou proti COVID-19 neupravuje mechanizmus uplatňovania a posudzovania náhrady škody v tomto prípade. Upravené je jedine to, že za takto spôsobenú škodu bude zodpovedať štát, v mene ktorého koná Ministerstvo zdravotníctva SR. Preto, v prípade vzniku škody na zdraví v dôsledku použitej vakcíny proti COVID-19, sa má poškodený obrátiť priamo na Ministerstvo zdravotníctva SR. Nie je však možné ani len predpokladať ako bude Ministerstvo zdravotníctva SR zisťovať, či existuje príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a použitou očkovacou látkou. Existencia príčinnej súvislosti je pritom základným predpokladom pre uplatňovanie náhrady vzniknutej škody.

Pandémia ochorenia COVID-19 priniesla aj lieky, pri ktorých bolo použitie povolené aj na liečbu tohto ochorenia. Za účelom odstránenia rozdielu pri uplatňovaní zodpovednosti za škodu na zdraví v dôsledku vakcíny proti COVID-19 a lieku proti COVID-19, sa navrhuje, aby štát prevzal zodpovednosť aj za škodu na zdraví spôsobenú v dôsledku podania lieku proti COVID-19. Chvályhodný a propacientsky návrh reagujúci na vývoj pandemickej situácie a liečby ochorenia COVID-19, ale nedokonalý v tom, že opätovne, ako aj v prípade vakcín, nenavrhuje bližšiu špecifikáciu mechanizmu pre uplatňovanie takejto náhrady škody na zdraví voči štátu. To v konečnom dôsledku môže priniesť mnoho aplikačných problémov a problémov pre pacientov pri uplatňovaní ich nároku na náhradu škody voči štátu. 

ZMENA NA POSLEDNÚ CHVÍĽU!

Od januára 2023 mala nadobudnúť účinnosť výrazná zmena týkajúca sa právnych vzťahov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti – zmena týkajúca sa vzniku a zániku dohôd o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tieto legislatívne zmeny boli prijaté ešte v roku 2018, pričom každým rokom sa účinnosť odkladala. Tak sa stalo aj v novembri 2022, kedy parlament SR schválil opätovný odklad účinnosti tejto právnej úpravy. Účinnosť bola posunutá na 1. január 2024, poďme si ale predstaviť aké zmeny mali nastať.

Prvou zásadnou zmenou je to, že samotná dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa bude uzatvárať v prípade všeobecnej zdravotnej starostlivosti v elektronickej podobe prostredníctvom technického zariadenia, pričom sa táto informácia dostane ihneď do registra poistencov vedeného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V prípade nefunkčnosti technického zariadenia zaznamená poskytovateľ všeobecnej zdravotnej starostlivosti údaje o uzatvorení dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti do elektronickej zdravotnej knižky pacienta, čím sa taktiež dostane táto informácia do registra poistencov. Tento istý postup sa uplatní aj v prípade odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom sa odstúpenie vždy zapíše aj do elektronickej zdravotnej knižky pacienta.

Druhá zmena nastane v dôvodoch, pre ktoré bude oprávnený od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti odstúpiť samotný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Podľa aktuálnej právnej úpravy môže byť dôvodom pre odstúpenie zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti iba to, že:

• osobný vzťah zdravotníckeho pracovníka k osobe, ktorej sa má zdravotnú starostlivosť poskytovať, alebo k jej zákonnému zástupcovi nezaručuje objektívne hodnotenie jej zdravotného stavu alebo
• by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie.

S účinnosťou od 1. januára 2024 bude môcť poskytovateľ odstúpiť od dohody z dôvodu toho, že:

• osobný vzťah zdravotníckeho pracovníka k osobe, ktorej sa má zdravotnú starostlivosť poskytovať, alebo k jej zákonnému zástupcovi nezaručuje objektívne hodnotenie jej zdravotného stavu alebo
• poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať.

Narušenie vzájomného vzťahu medzi zdravotníckym pracovníkom a pacientom tak už nebude môcť byť dôvodom pre odstúpenie od dohody. Javí sa, že v praxi to bude znamenať to, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bude musieť poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientovi aj v prípade, ak sa pacient/zákonný zástupca pacienta bude k zdravotníckemu pracovníkovi poskytovateľa správať hrubo, neslušne a pod. Podľa nášho názoru nie veľmi šťastná legislatívna zmena.

Tretia zmena bude predstavovať explicitné vymedzenie toho, že pacient môže mať uzatvorenú iba jednu dohodu o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti.